Zmenil sa britský premiér David Cameron? Nemyslím si...

DÁTUM ZDROJA: 
19. Dec 2011

LONDON, 19.decembra 2011 (LifeSiteNews.com) – Náboženstvo sa stalo najnovšou témou v médiách vo Veľkej Británii po tom, ako mal britský premiér David Cameron prejav pri príležitosti 400-ročného výročia prekladu Biblie kráľa Jakuba. Avšak kým David Cameron volá po celkovom návrate k tomu, čo nazýva tradičné kresťanské morálne hodnoty,” on a jeho vláda ukázali, že politickí predstavitelia, médiá a verejnosť by ťažko definovali niektoré z týchto slov.

Nie je žiadna novinka, že náboženské presvedčenie v Británii upadá. Minulý týždeň Výskum verejnej mienky odhalil, že iba 50 % Britov sa hlási k nejakej cirkvi. 56% povedalo, že nikdy nenavštívili bohoslužby. Iba 14% ich navštevuje raz týždenne.

Vo svojej reči Cameron zarátal seba samého k týmto štatistikám a nazval sa „presvedčeným, hoci slabo praktizujúcim kresťanom” anglikánskej cirkvi, ktorý „sa stavia za hodnoty a princípy” kresťanstva, hneď len ako zistí, ktoré to sú. 

Pripustil, že je „plný pochybností a podobne ako mnohí neustále zápasí s ťažkými otázkami, v súvislosti s niektorými veľkými teologickými témami."

No jednako vo svojej reči, ktorej náboženský obsah znepokojil  Westminster natoľko, že nebola skoro vôbec dopredu avizovaná, Cameron statočne vyzýval na  návrat krajiny k jej kresťanským morálnym základom. Povedal, že Británia nebola v poslednom čase „ochotná” „odlíšiť správne od chybného”, ale upozornil, že „morálna neutralita sa jej už viac nebude týkať.”

 „Sme kresťanská krajina,” povedal, „A nesmieme sa báť to povedať.”

Avšak John Smeaton, riaditeľ Spoločnosti pre ochranu nenarodených detí, otvorene poukázal na premiérove protirečenia: „Je farizejské, že p. Cameron propaguje tradičnú morálku, keď jeho vláda presadzuje potraty, antikoncepciu a homosexualitu doma a v zahraničí.”

Správa výročného Prieskumu spoločenských postojov hovorí: „Najviac nábožní ľudia sú oveľa pravdepodobnejšie ako iní proti potratom, podporujú tradičné rodové role a veria, že predmanželský sex je nesprávny.  Zmeny v nábožnosti pravdepodobne sprevádzajú a prispievajú k zmenám v postojoch k množstvu otázok.” Okrem toho výskum potvrdil, čo si mnohí už všimli, že náboženské presvedčenie sa týka starších ľudí, kým 65%  (respondentov) vo veku 18-24 rokov samí seba  nazývajú ateistami.

Nie je príliš ťažké uhádnuť, že veriaci sú tiež s najväčšiou pravdepodobnosťou ekonomicky sebestační, odmietajú poberať štátne prídavky, sú politicky konzervatívni, pestujú tradičné anglické koníčky a vo všeobecnosti sú to práve tí, ktorí intenzívne lipnú na 1000-ročnom morálnom, duchovnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom dedičstve krajiny.

Je preto rozumné predpokladať, že je to iba táto malá, zmenšujúca sa a starnúca menšina,  ktorá si pamätá, čo znamenajú slová ako „tradičný”, „kresťanský” a „morálka”.

Cameronova reč o Biblii bola opakovaním témy, nakoľko takmer rovnako reagoval na neslávne známe anglické nepokoje tohto leta. Po tomto bizarnom letnom divadle, kedy tisíce veselo sa smejúcich mladých ľudí rabovali a zapaľovali obchody  a domy v štyroch najväčších mestách krajiny, Cameron povedal, že riešenie je návrat k „tradičnej morálke.” 

Dva týždne potom, ako mal prejav v Dolnej Snemovni, Cameronova koaličná vláda oznámila, že spúšťa „konzultáciu” o uskutočnení „manželstva gayov”, obľúbený projekt Konzervatívnej strany.

Zdá sa, že premiér a celá vládnuca trieda nejasne rozumie, že niečo nie je v poriadku a Británia trpí v dôsledku straty prepojenia na minulosť a na základné morálne a spoločenské princípy. Avšak iróniou je, že sami sú obeťami tohto odlúčenia  a morálne ožobráčenej, postkreťsťanskej kultúry. Zdá sa, že David Cameron spolu s ľuďmi, ktorí sa pohybujú v  jeho kruhu, doslova nemá tušenie, o čom hovorí.

Rovnako ako väčšina Britov, ktorá vyrástla na centrálne riadených myšlienkach šírených vládou kontrolovanými médiami, sa David Cameron jednoducho domnieva, že vláda má ľuďom diktovať a určovať každý aspekt života. Nedávno Cameron uviedol do obehu bizarný plán „kurzov šťastia” pre stále smutnejších a úzkostlivejších ľudí Británie.  Myšlienkou bolo, že šťastie je zručnosť, ktorú sa je, podobne ako iné, možné naučiť prostredníctvom štruktúrovaných cvičení. Až 1,5 milióna libier sa minulo na dotazníky pre ľudí, v ktorých mali povedať, ako sa cítia pri svojich denných aktivitách.  To je posledný zásah vlády do súkromných životov ľudí.

 Kým väčší počet britských subjektov ako kedykoľvek predtým (ktoré Tony Blair oficiálne zmenil na „občanov”) dostáva nejakú formu štátnych prídavkov, samotné poňatie ekonomickej samostatnosti a lojality rodine, cirkvi, priateľom a miestnej komunite – namiesto vláde – v Británii skoro vymrelo.

Medzitým sociálne inštitúcie, ktoré formovali opory britského života a kultúrne chápanie samého seba, sú systematicky rušené, rozoberané a narušené, vysmievané a ignorované. Monarchia, cirkev, miestna komunita, okolie a rodina, stratili väčšinu zo svojho historického postavenia v denných životoch ľudí, pričom všetko bolo nahradené alebo radikálne predefinované. Štát je teraz jediný ostávajúci arbiter národnej identity, kultúry a morálky. Dokonca toho ako byť „šťastný.”

V pôvodnom britskom štáte, predtým ako sa stal sociálnym, bola väčšina kultúry definovaná svojou hrdou, vyše tisícročnou politickou filozofiou občianskej slobody. Človek bol slobodný a mohol byť tak biedny, ako len chcel. Od ranného stredoveku boli Briti, pričom vo veľkej časti ešte stále sú, ľudia zameraní na svoj vlastný život, oddaní svojej rodine a svojim domovom, svojmu obchodu, svojim dedinám a mestám. Mnohí spisovatelia zistili, že to, čo naozaj robí ľudí šťastnými, je osobná sloboda a možnosť žiť si podľa vlastných predstáv.

Niekto potrebuje povedať Davidovi Cameronovi, že vládne zásahy sekulárneho štátu, ktorý definuje morálku, tradíciu a dokonca aj pocit šťastia urobí z Britov úbohých, biednych a nemorálnych ľudí.